Place de la Concorde

	Place de la Concorde
	ulica/námestie
Štát	Francúzsko
Mesto	Paríž
Štvrť	Champs-Élysées; Madeleine
Obvod	8. obvod
Súradnice	48°51′56″S 2°19′16″V / 48,865633°S 2,321236°V
Dĺžka	359 m
Šírka	212 m
Vytvorenie	1754 – 1763
Denominácia	1830
Staršie názvy	place Louis XV (1763); place de la Révolution (1792); place de la Concorde (1795); place Louis XV (1814); place Louis XVI (1826); place Louis XV (1828)
	Poloha v rámci Paríža (interaktívna mapa)
	Geografický portál

Súradnice: 48°51′56″S 2°19′16″V / 48,865633°S 2,321236°V

Place de la Concorde (slov. Námestie svornosti) je parížske námestie, jedno z najznámejších a najväčších pravobrežných námestí Seiny. Nachádza sa v 8. parížskom obvode na východnom konci bulváru Champs-Élysées.

Poloha námestia[upraviť | upraviť zdroj]

Do námestia ústi viacero parížskych ulíc. Zo severu je to Rue Royale a malá ulica Rue Saint-Florentin. Východným smerom z neho vybiehajú dve rovnobežne ležiace ulice - severnejšia Rue de Rivoli a južnejšie Nábrežie Tuileries. Medzi nimi ležia známe záhrady Tuileries, do ktorých sa z námestia vchádza impozantnou bránou. Západným pokračovaním Nábrežia Tuileries je popri Seine vedúca Promenáda kráľovnej.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie je dielom francúzskeho architekta Ange-Jacquesa Gabriela, ktorý ho v roku 1754 začal stavať ako námestie Ľudovíta XV. V rokoch 1792 - 1795 nieslo meno Námestie revolúcie. Niekdajšiu sochu kráľa nahradila gilotína, ktorá v roku 1793 pripravila o život jeho nástupcu Ľudovíta XVI. a ďalších viac ako 1 300 ľudí. Po francúzskej revolúcii, ktorá odstraňovala všetky symboly kráľovstva, sa pre námestie hľadalo nové pomenovanie. V roku 1826 opäť zmenilo meno a pomenovali ho Námestie Ľudovíta XVI., o štyri roky neskôr dostalo námestie dnešné pomenovanie.

V roku 1934 sa námestie stalo dejiskom krvavého protivládneho povstania francúzskych fašistov.

Dnes je námestie živým parížskym priestorom, s nikdy neutíchajúcou dopravou a vyhľadávaným turistami. Blízkosť turisticky zaujímavých miest ho robí jedným z najatraktívnejších námestí hlavného mesta.

Historické pamiatky a stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Na ploche námestia je umiestnených viacero zaujímavých historických pamiatok. Všetkým dominuje v centrálnej časti vztýčený 23 metrov vysoký a 230 ton vážiaci egyptský obelisk z ružovej žuly. Korunovaný je pozláteným pyramidálnym hrotom. Na námestí stojí od roku 1836. Jeho vznik sa datuje do roku 1 300 pred Kr. a pochádza z chrámu faraóna Ramessa II. v Luxore. Je darom egyptského vicekráľa Muhammada Aliho francúzskemu kráľovi Ľudovítovi Filipovi I.

Dva impozantné kone, strážiace po oboch stranách vstup na Champs-Élysées, sú replikami súsošia Kone z Marly (Chevaux de Marly) z prvej polovice 18. storočia. Ich autorom je francúzsky barokový sochár Guillaume Coustou. Mramorové originály dnes zdobia dvor Marly v Louvri.

Krásnym umeleckým doplnkom námestia sú dve fontány v severnej a južnej časti vytvorené podľa predlohy fontán na Námestí sv. Petra v Ríme.

V okolí námestia sa nachádza niekoľko dôležitých budov Paríža. Najimpozantnejšími sú dve budovy na jeho severnej strane, medzi ktorými prechádza Rue Royale - vľavo Hôtel de Crillon a vpravo Hôtel de la Marine, dnes slúžiaci ako budova Ministerstva námorníctva. Budova Hôtels du Plessis-Bellière je od roku 1898 sídlom francúzskeho Automobile Club de France.